Obec Telgárt leží na južnom úpätí Nízkych Tatier a rieka Hron oddeľuje toto územie od Slovenského rudohoria. Obec vznikla v 14. storočí a patrila muránskemu panstvu. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1326. Usadlosť vznikla pri prameni Hrona, na ceste spájajúcej Gemer so Spišom, ktorú založil Šoltýs Mikuláš, syn Ladislava Kuna zo Spiša. Počas panstva Istvána Koháryho prijali obyvatelia Telgártu grécko-katolícke vierovyznanie a v roku 1784 dal František Koháry postaviť kostol.
   
Počas II. svetovej vojny Nemci obec 5.9.1944 vypálili, kde zhorelo 263 domov. Telgárt bol oslobodený 27.1.1945 rumunskou armádou.
   
Obec si dodnes zachováva staré zvyky a obyčaje, ľudový kroj je používaný dodnes. Je rázovitý, strohý, prispôsobený horským podmienkam. Telgárt je východiskom na
Kráľovu hoľu - 1984 m n.m.
   
Telgártsky chotár sa vyznačuje bohatosťou prírodných krás ako je - prameň Hrona s prístreškom pre oddych Martalúzka - štátna prírodná rezervácia - prameň Hnilca - jaskyne Homola a Stratený potok.
   
V obci sa nachádzajú dva pramene zemitej a sadrovcovej kyselky.
   
V zimných mesiacoch sú tu dobré podmienky na zjazdové lyžovanie.