Horská obec (851 m) v Bocianskej doline na rozhraní Ďumbierskych a Kráľovohoľských Tatier.
   
História obce siaha do 13. storočia keď na tomto území začali dolovať zlato obyvatelia Hýb. Východná časť chotára patrila pôvodne panstvu
Liptovský Hrádok a od 16. storočia
banskobystrickej komore. Západná časť patrila pôvodne do chotára osady
Liptovský Ján, od 13. storočia rodine Svätojánskych. Tu vznikla v stredoveku osada Boca, ktorá v 15. storočí zanikla, ale v 16. storočí vznikli dve Boce (Kráľovská a Svätojánska, nazvané podľa majiteľov). Po vyčerpaní zdrojov baníctvo zaniklo a obyvatelia sa zaoberali chovom dobytka a súkenníctvom.
   
V obci, podobne ako vo
Vyšnej Boci, sa do súčasnosti zachovali banícke drevené podpivničené priestranné domy s pavlačami. Nachádza sa tu neskoroklasicistický rímskokatolícky kostol z roku 1844 s pôvodnou krstiteľnicou, patronátnymi lavicami a svietnikmi.
   
Od polovice 20. storočia sa obec mení na turistické stredisko. Krásne prostredie s lúkami a lesmi priťahuje čoraz viac návštevníkov a Nižná Boca získava obľubu aj ako zimné stredisko.
   
Leží v ochrannom pásme NAPANT-u.